„VIVA CRISTO REY!…“

Nech žije Kristus Kráľ!“ ..takto zneli posledné slová blahoslaveného Zefyrína pred smrťou, ale aj heslo prímestského tábora na Poštárke. Tento rok 13.-17. júla sa nás stretlo až cez 50 animátorov a asi 180 detí. Celý týždeň sme si približovali život Zefyrína, ktorý je prvým blahorečeným Rómom, a jeho čnosti, ktoré ho charakterizovali. 

 

V prvý deň sme sa dozvedeli niečo o Zefyrínovej rodine a jeho skromnosti a pracovitosti. Rozdelili sme sa do skupín, kde sme sa spolu každé ráno pomodlili a povedali si niečo zo života Zefyrína, potom sme maľovali svoju vlajku, vytvorili si pokrik a spoločne sa naučili táborovú hymnu a tanec. Každá skupinka mala názov podľa jednej čnosti v španielčine, keďže to bol jeho rodný jazyk. Nasledovala scénka a sv.omša, plná radostného spevu a hudby. Poobede nás čakali stanovištia s rôznymi úlohami. Druhý deň sa niesol v znamení vernosti a láskavosti, ktorými oplýval Zefyrín v manželstve. Počas dňa prebiehali turnaje, kde si skupinky navzájom zmerali sily. V tretí deň sme mohli spoznať, ako slušne a čestne pristupoval Zefyrín ku každému priateľovi. Zvlášť, aké mal hlboké priateľstvo s Pepitou, jeho neterou, ktorú vychovával ako svoju dcéru, keďže vlastné deti mať nemohli. Nasledoval presun autobusmi do Gaboltova, kde sme začali sv.omšou. Keďže Zefyrín obchodoval s koňmi, po spoločnom obede, sme postupne po skupinkách sa mohli povoziť na koňoch. Na záver sme sa stretli na ihrisku, kde sme už mali pripravenú pretekársku dráhu a zasúťažili sme si v dostihovej štafete. Nasadli sme na autobus a všetci sa šťastlivo vrátili domov. Ďalší deň sme si rozprávali o viere Zefyrína, o jeho skromnosti a spoľahlivosti. Potom nás čakala veľká hra, v ktorej bolo cieľom postaviť stajňu a nakúpiť kone za postupné plnenie úloh. Boli to úlohy viac  alebo menej náročné, za ktoré vždy dostali nejakú surovinu, ktorú mohli použiť alebo si ju vymeniť, podľa toho, čo potrebovali. V posledný deň sme sa prebudili do upršaného dňa, ale ani to nás neodradilo. Pomedzi kvapky sme prešli stanovištiami, schovali sa pod strechou kostola, zasväteného práve blahoslavenému Zefyrínovi, kde sme mali záverečnú sv.omšu. Nasledovala scénka, plná dramatických momentov, poukazujúca na odvahu a spravodlivosť Zefyrína, ktorý až do poslednej chvíle života hrdinsky svedčil o viere,  nechcel sa vzdať ruženca, za čo zomrel mučeníckou smrťou. Na pamiatku dostal každý ruženec, aby mohol kráčať po stopách Zefyrína a podľa jeho príkladu, sa tiež stať svätým. Po tomto všetkom sa rozpútala radostná párty, veď v nebi sa tiež tešia z každého nového prírastku.

Share on Google+0Share on Facebook0Tweet about this on Twitter0Share on LinkedIn0Email this to someonePrint this page
This entry was posted in 2015. Bookmark the permalink.