Hľadám dostatočne odpovede na moje otázky v knihách?

20190604_193811_zmensenaSám za seba musím povedať, že nie. A naozaj sa to snažím zmeniť, ale aj napriek tomu sa mi čas na knihu hľadá veľmi ťažko. Určite už mnohí reflektujete Utorky do hĺbky, ktorých náplňou je to, že mladí z nášho strediska raz v mesiaci oslovia hosťa, aby viedol debatu alebo prednášku na tému, ktorá ich zaujíma. Tento pekný čas po utorkovej večernej svätej omši sa ponúka naozaj všetkým zložkám aj nezložkám nášho strediska.

A zatiaľ sa na nich preberali témy ako: biblickosť mariánskej úcty; svetové náboženstvá; križiacke výpravy; viera a veda; keď nemé knihy prehovoria;… Ten posledný vo mne oživil túžbu dočítať rozčítané a silno pripomenul to, že kniha je pre môj rozvoj veľmi dôležitá. Hosťom bol náš Stano Hurbanič SDB, ktorý hovoril o svojej skúsenosti a vzťahu s knihou bez ktorej si, dovolím si tvrdiť, ani nevie a ani nechce predstaviť svoj život a svoje povolanie. Stano nám dokonca ukázal knihy, ktoré veľmi silno ovplyvnili jeho život a vysvetlil aj prečo. Odkryl nám veľký kus seba samého, čo v jeho prístupe nie je žiadna novinka a za to som mu veľmi vďačný. Zamýšľali ste sa niekedy nad tým, čo to znamená, ak vám niekto naozaj cielene daruje knihu? Prečo si on myslí, že táto kniha je pre mňa tá správna? Koľko to hovorí o jeho vlastnom pohľade na vec? Alebo prečo nás knihy sprevádzajú celým životom? Stano rozdelil knihy do viacerých veľmi trefných kategórií, z ktorých spomeniem aspoň zopár: Knihy, ktoré čítam lebo sa týkajú toho, čo práve prežívam; knihy, ktoré dostanem ako dar alebo mi ich niekto odporučí; knihy, vďaka ktorým sa môžem rozvíjať v profesijnej oblasti; samostatnou kategóriou bolo aj Sväté písmo;…
Tém, v ktorých nemáme jasno je dostatok a rovnako aj ľudí, ktorí nám majú čo povedať. Pýtajme sa a buďme kritickí, zaujímajme sa a buďme otvorení. O tom sú utorky do hĺbky.

Martin Juríček

Share on Google+0Share on Facebook0Share on LinkedIn0Tweet about this on Twitter0Email this to someonePrint this page
This entry was posted in Nezaradené. Bookmark the permalink.